Dojmy a úvahy po verejnom podujatí: Ako ďalej v oblasti opatrovania osôb v Rakúsku?

Koncom novembra sa v osvetovom centre URANIA vo Viedni uskutočnilo verejné podujatie „Zviditeľniť neviditeľné: „24-hodinové opatrovanie osôb v Rakúsku“. Toto podujatie so štvrohodinovým programom zaznamenalo veľmi vysokú účasť a bolo slávnostným vyvrcholením a ukončením nášho výskumného projektu. Prinášame niekoľko dojmov z podujatia a úvahy nášho projektového tímu o ďalších možných krokoch:

Andreas Schadauer (FORBA) a Johanna Neuhauser (Sociologický inštitút Viedenskej univerzity/FORBA) predstavili najdôležitejšie výsledky, ktoré boli zhrnuté a podrobne opísané v rámci nasledujúcich hlavných oblastí:

• Stres a záťaž a využívanie/vykorisťovanie na pracovisku
• Skúsenosti s násilím
• Nízky príjem, nedostatočné sociálne zabezpečenie a riziko chudoby
• Nedostatok informácií pred nástupom do práce
• Závislosť od sprostredkovateľských agentúr
• Úrady, záujmové skupiny a spoločenstvá a kontrola pracovných podmienok – oblasti, v ktorých je treba „dohnať zameškané“
• Chýbajúce vyhliadky do budúcnosti

Takmer 1 500 migrujúcich opatrovateliek a opatrovateľov pracujúcich v Rakúsku poskytlo prostredníctvom svojej účasti na online prieskume triezvy a reálny obraz o opatrovaní osôb v Rakúsku. Záver je jasný: ak majú opatrovateľky/opatrovatelia pracovať v rakúskych domácnostiach aj v budúcnosti, je potrebné urýchlene konať. Súhrn výsledkov prieskumu, ako aj úplné znenie správy o výsledkoch prieskumu sú k dispozícii na webovej stránke nášho projektu: https://24h-unsichtbar.at/de/umfrageergebnisse/

Panelovú diskusiu uviedol veľmi zaujímavý, poučný a dojímavý rozhovor so slovenskou opatrovateľkou Csillou V.. V rozhovore, ktorý viedla moderátorka Anastasia Lopez, získali účastníci obraz o každodennom živote migrujúcej opatrovateľky, o cezhraničnej migrácii za prácou, ako i o špecifických pracovných podmienkach. Okrem toho sa diskusia zamerala aj na záťaž a stres spôsobený odlúčením od vlastnej rodiny a sociálneho prostredia v domovskej krajine.

Citujeme vyjadrenia opatrovateľky Csilly V.:

„Ďalšou výzvou je samozrejme honorár, o ktorom nemôžem vyjednávať sama. Faktom je, že to robí personálna agentúra. Ja môžem len súhlasiť alebo povedať nie. Po 20 rokoch práce sa môj honorár zvýšil o štvrtinu a poplatok, ktorý moja sprostredkovateľská agentúra požaduje od rodiny a zároveň odo mňa, sa za tie roky viac ako zdvojnásobil.“

„Naši ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť (ľudia z našich domovských krajín), prirodzene zostávajú bez starostlivosti. Osoby, ktoré by sa o nich mohli postarať, sú totiž preč. Aj domovy(zariadenia poskytujúce opatrovateľské služby), ktoré by mohli túto potrebu naplniť, sú preplnené. Dlhé roky som pracovala nasledovne : Pendlovala som do Rakúska, keď už potrebovala starostlivosť moja matka. Zo svojich vlastných peňazí, teda súkromne, som platila niekoho, kto sa o ňu staral. Starala som sa o ľudí tu (v Rakúsku), aby sa iní ľudia mohli starať o moju mamu na Slovensku.“

„Mojím najväčším želaním do budúcnosti je, aby sprostredkovávanie opatrovania nebolo ponechané súkromným firmám, orientovaným na zisk, ale aby to bola úloha štátu.Nechať v sociálnej oblasti voľne pracovať agentúry, ktoré sú orientované na zisk, to jednoducho nedokážem pochopiť. Mala by to byť úloha štátu - a potom by sme mohli hovoriť o mnohých ďalších zmenách.“

Podujatie bolo ukončené panelovou diskusiou, na ktorej sa zúčastnili zainteresované strany z tejto oblasti. Dôležité príspevky do odbornej diskusie poskytli:

▪ Silvia Rosoli, vedúca oddelenia „Právo v oblasti zdravotníckych profesií a politika opatrovania“, Viedenská komora práce

▪ Katharina Meichenitsch, zástupkyňa vedúceho sekcie a vedúca skupiny „Poskytovanie starostlivosti pri odkázanosti na opateru “, Spolkové ministerstvo sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti a ochrany spotrebiteľa

▪ Andreas Herz, predseda profesijného združenia „Osobné poradenstvo a opatrovanie osôb“, Rakúska obchodná komora

▪ Christoph Lipinski, odborný pracovník Odborovej incitiatívy vidaflex, vida

▪ Simona Durisova, odborná pracovníčka Záujmového spoločenstva 24-hodinových opatrovateliek a opatrovateľov IG 24

▪ Birgit Meinhard-Schiebel, predsedníčka Záujmového spoločenstva opatrujúcich príbuzných

Zainteresovaným stranám by sme chceli vyjadriť poďakovanie za ich účasť a za ich záujem o našu štúdiu.

Ústredným bodom podujatia bola identifikácia kritérií fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti v súčasnom modeli opatrovania osôb v Rakúsku. Možné riešenia - ako napríklad posilnenie modelu zamestnávania (zamestnanecký pomer) alebo prísnejšia regulácia a štátna kontrola modelu samostatnej zárobkovej činnosti - však zostali otvorené. Týmito otázkami sa musia ďalej zaoberať politici, štátne inštitúcie a záujmové skupiny - aj za účasti akademickej obce.

V úplnom znení záverečnej správy o výsledkoch prieskumu už projektový tím sformuloval konkrétne odporúčania pre opatrenia, ktoré môžu slúžiť ako základ ďalších systémových zlepšení.

Dúfame, že toto podujatie sa stane základom pre začiatok dlhodobejšej konštruktívnej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami s cieľom trvalo zlepšiť pracovné podmienky všetkých opatrovateliek a opatrovateľov v Rakúsku a zabezpečiť ich spravodlivejší charakter.

Veľká vďaka patrí aj všetkým partnerom a sponzorom, ktorí realizáciu projektu umožnili: Digitalizačný fond Komory práce

Sociologický inštitút Viedenskej univerzity

CuraFAIR - kontaktné miesto pre 24-hodinové opatrovateľky a opatrovateľov (Volkshilfe).